Bezpečné a účinné postupy znižujúce potrebu použitia transfúzie krvi
Darcovskou krvou treba šetriť. Je jej málo. Preto častokrát vídame v médiách výzvy k jej darovaniu. Paradoxne však takmer nik nehovorí o tom, aké výhody majú pre človeka/pacienta, bezkrvné spôsoby liečby, ktoré sa dajú uplatniť nielen v chirurgii, ale aj v iných lekárskych odboroch. A taktiež, že existujú jednoduché postupy, vďaka ktorým dokážeme pacienta pripraviť, a znížiť tak riziko použitia transfúzie krvi, nielen pred plánovanou operáciou.
Vedeli ste, že...?
Vedeli ste, že pri liečbe sa môžete vyhnúť transfúzii krvi? Viete o existencii bezkrvných liečebných postupov? Poznáte alternatívy transfúzie krvi? Viete, že existujú metódy, ako pred operáciou podporiť tvorbu krvi, tzv. hematopoézu, a znížiť tým riziko potreby podania transfúzie? Dokonca, že na mnohých postupoch znižujúcich potrebu použitia transfúzie krvi sa môže priamo podieľať pacient pod vedením svojho lekára? Aké výhody má bezkrvná liečba pre pacienta? Nasledujúci článok je určený širokej verejnosti a jeho cieľom je upozorniť pacienta na možnosti, ktoré môže ďalej skúmať. Prajem vám podnetné čítanie.
Bezkrvná liečba má svoje výhody
Medicína je živá veda, ktorá sa vyvíja a prináša nové poznatky v prospech pacienta. Vo svete, aj na Slovensku, rastie počet pacientov, ktorí z rôznych dôvodov preferujú bezkrvné liečebné postupy. Pre nejedného lekára to znamená výzvu zmeniť svoje doterajšie liečebné metódy. Problémom bývajú aj technické možnosti takejto liečby. Avšak postupy znižujúce potrebu použitia transfúzie krvi prinášajú z pragmatických dôvodov nesporne viac výhod. Opatrenia podporujúce tvorbu krvi vykonané pred operáciou napríklad:
minimalizujú krvné straty pacienta;
znižujú riziko autoimunitných post-transfúznych reakcií;
skracujú dĺžku hospitalizácie, a tým aj
znižujú riziko infekcií;
znižujú počet operácií odložených v dôsledku nedostatku krvi darcov; teda
šetria krv darcov;
znižujú náklady na liečbu; a v neposlednom rade
znižujú aj riziko prípadnej chybovosti zdravotného personálu pri podaní transfúzie krvi.
Pacient si zaslúži rešpekt
Určite nie je na mieste, aby pacient neprimerane zasahoval do liečebného postupu svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Na druhej strane však nemusí byť len pasívnym prijímateľom, a už vôbec by nemal pociťovať obavy vyjadriť svoj názor, preferenciu, či presvedčenie. Dôležité však je, aby si svoj názor vytvoril na základe relevantných informácií a nie v časovej tiesni, či pod tlakom. Pacientom sa všeobecne odporúča zaujímať sa o priebeh svojej liečby a so svojím lekárom na ňom aktívne spolupracovať.
Transfúzia krvi má svoje riziká
V prvom rade, krv nie je len nesmierne zložitá tekutina v organizme. Mali by sme sa na ňu dokonca pozerať ako na samostatný orgán. Hoci tekutý. Krv je pre život nevyhnutná. Bunkám dopravuje kyslík, dôležité živiny, obranné látky a mnoho ďalšieho. Zároveň však obsahuje aj odpadové látky, odumierajúce bunky, oxid uhličitý a podobne, ktoré z tela odvádza. V oblasti transfúzií krvi je preto aj napriek mnohým opatreniam, namieste opatrnosť. Keď hovoríme o rizikách transfúzie krvi, do úvahy by sme mali brať aj možnosť zlyhania ľudského faktora, nesprávne označenie krvi, jej zámenu a pod. Ďalším rizikovým faktorom je tiež obranná odpoveď organizmu na prijatú transfúziu. Riziko je podobné ako pri transplantácii orgánov. Treba si uvedomiť, že transfúzia je transplantáciou tkaniva. Organizmus môže na krv iného človeka zareagovať potlačením imunitného systému a následnou nedostatočnou schopnosťou brániť sa infekciám a vírusom.
Ako sa môže pacient vyhnúť transfúzii krvi?
Liečba pacientov bez transfúzie si však vyžaduje viac, ako len želanie pacienta, ochotu ošetrujúceho lekára, či technické vybavenie. Zníženie rizika podania darcovskej krvi si vyžaduje medziodborový prístup internistu, hematológa, anesteziológa, chirurga a pod., ktorí spolupracujú a synergicky využívajú rôzne kombinácie liečebných postupov volených priamo pre konkrétneho pacienta. Spomeňme niektoré z nich.
PREDOPERAČNÁ FÁZA
Plánovanie chirurgického zákroku sa skladá z troch fáz. Prvá fáza zahŕňa predoperačné vyšetrenia. Na základe výsledkov možno pacientovi odporučiť postupy na podporu tvorby krvi. K nim patrí obmedzenie fajčenia, zvýšenie tranzitnej schopnosti erytrocytov vhodnou športovou aktivitou (ak to, samozrejme, stav pacienta dovoľuje), najlepšie kardiotréningom, 3-4x týždenne, v trvaní 30 minút.
Zhruba týždeň pred plánovanou operáciou je vhodné v rozumnej miere zvýšiť príjem tekutín (čistej vody), v zmysle pokynov ošetrujúceho lekára. Neodporúča sa však organizmus preťažovať tekutinami, nakoľko môže dôjsť k zlyhaniu srdca. Podľa možností sa odporúča obmedzenie frekvencie a množstva odberov krvi, aby sa znížili jej iatrogénne straty. Dôležité je posúdiť aj nutnosť podávania látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť zrážanie krvi počas operácie a po nej.
INTRAOPERAČNÁ FÁZA
Aj počas operačného zákroku môžu lekári uplatniť metódy šetrenia vlastnej krvi pacienta. Spomeňme napríklad jednoduché polohovanie pacienta. Operovaná časť sa uloží vyššie, teda nad úroveň tela. Je to ako s krvácajúcim prstom. Ak ho zodvihneme, krváca menej, ako keby visel dolu. Pozornosť si zaslúži aj taká banálna vec, akou je normotermia.1
Ďalšou z metód zachovania krvi je využitie overenej operačnej techniky elektrokauterizácie, ktorou dokážeme minimalizovať riziko krvácania, alebo použitie chirurgických hemostatických nástrojov zabraňujúcich krvácaniu počas samotného výkonu.
Aj v prípade, že došlo ku krvným stratám, môžeme objem krvi doplniť aj bez toho, aby sme použili celú krv. K dispozícii máme viaceré bezkrvné tekutiny, ktoré dokážu objem krvi efektívne doplniť. Môžeme napríklad využiť jednoduchý fyziologický (soľný) roztok, ktorý sa dobre znáša s krvou a je zároveň nenákladný a netoxický. Takto zriedená krv síce obsahuje menej červených krviniek, no prúdi ľahšie a dokonca uvoľňuje do tkaniva viac kyslíka.
Tvorbu červených krviniek možno podporiť, až znásobiť, podaním preparátu s obsahom železa. Významnou pomôckou pre niektorých anemických pacientov je aj podanie syntetického erytropoetínu, hormónu podporujúceho kostnú dreň v produkcii červených krviniek.
Ďalším z postupov, pri ktorých sa využíva vlastná krv pacienta, je mimotelový obeh, kedy sa vlastná krv pacienta odvádza do zariadenia nahrádzajúceho srdca a pľúca. Tu sa okysličuje a vracia sa späť do tela.
Na výber je už skutočne široký diapazón metód šetrenia krvou. V neposlednom rade chcem spomenúť anestéziu s riadenou hypotenziou, nakoľko pri nízkom tlaku je u pacienta menšie riziko krvácania.
POOPERAČNÁ FÁZA
Ani pooperačnú fázu netreba zanedbať. Aj v tejto fáze možno znížiť riziko krvácania polohovaním pacienta, predchádzaním hypertenzii a hypotermii, obmedzením frekvencie a množstva odberov krvi pacientovi, zastavenie krvácania podaním hemostatických látok a podobne.
Nielen každý pacient, ale aj každý človek by mal vedieť o možnostiach podpory krvi a o bezkrvnej liečbe. A to ešte skôr, ako bude musieť čeliť zložitej situácii týkajúcej sa svojho zdravotného stavu. V časovej tiesni, napríklad pred náhlou operáciou, môže človek pociťovať vysokú mieru stresu, čo môže mať vplyv na jeho schopnosť rozhodovať sa. Odporúča sa venovať pozornosť metódam šetrenia vlastnej krvi a prehlbovať si dostupné informácie.
ZVERTE SA DO RÚK ODBORNÍKOM
Ak máte otázky, obavy, alebo si chcete rezervovať termín na vyšetrenie, kontaktujte nás mailom na info@urocentrum.sk alebo telefonicky, na čísle 0904 890 601. Radi vás uvítame v našej ambulancii Urocentrum - Bratislava, s.r.o., Vajnorská 40, 832 63 Bratislava, kde pohodlne zaparkujete priamo pred budovou polikliniky. Pacientov objednávame na presný čas, pričom sms a telefonické predvolávanie na vyšetrenie je samozrejmosťou.
NEMAJTE OBAVY, ZAČNIME VECI RIEŠIŤ.
MUDr. Jozef Dubravický, MPH, MSC
Urológ, andrológ, sexuológ a transplantačný urológ MUDr. Jozef Dubravický, MPH, MSC študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doplnkové štúdiá v obore absolvoval v Belgicku, Taliansku, Nemecku, Anglicku, Čechách, Argentíne a v Číne. Od roku 1996 vykonáva aktívnu prax a vyučuje študentov v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, na Urologickej klinike s centrom pre transplantácie obličiek. Má atestácie z urológie, andrológie, onkologickej urológie a intervenčnej ultrasonografie. Špecializuje sa na otvorené, ale najmä endoskopické a laparoskopické urologické, transplantačné a andrologické operácie. Pravidelne publikuje v domácich aj zahraničných odborných médiách a prednáša doma i v zahraničí na odborných seminároch a konferenciách. Vedie vlastnú rodinnú urologickú ambulanciu, Urocentrum - Bratislava, s.r.o.